Vražda
VRAŽDA
Noc temnú hmlu prináša,
belasé nebo inam odnáša.
Zrazu sa spustí smršť desivá,
po tmavej uličke ktosi kríva.
V pouličnej lampe sa objaví tvár,
na líci má škrabance v tvare čiar.
Okolo cintorína prechádza,
smrť ho neprestajne sprevádza.
No v tom je už zrazu neskoro,
kvapky dažďa spievajú zborovo.
Smrť ho už ticho dohnala,
na skrehnuté pery bozkala.
Potom sa spustí zvláštny dážď,
prší krv obetí nočných vrážd.
Na ďalší deň nájdu pri meste telo,
zúfalá žena uteká k miestu smelo.
Srdce sa jej rozpadne na kusy,
Boha o milosť úpenlivo prosí.
Ten milovaného však nevráti,
tak si aj ona život trocha skráti.