veci_od_veci

 PRIATEĽ

Okolo chodníka chlapec prešiel,

stratil sa keď za tmavý roh zašiel.

No potom sa znovu vrátil tam,

jeho priateľstvo v dlani mám.

Naveky chcem vidieť úsmev krásny,

a nie pohľad chladný a prázdny.

Jeho hnedé oči na mňa hľadia,

smútok vo mne však nevidia.

On je tichý a vtipný chalan,

úsmev mu stále milo dávam.

Je to zvláštne spája nás len priateľstvo,

niekedy cítim že má svoje tajomstvo.

Pomaly sa z chlapca stáva muž,

preto asi pôjde niekam preč už.

Zrazu odchádza tak mu mávam,

na rozlúčku na líce mu pusu dávam.

Odišiel preč no priateľstvo mi nechal,

v temnom meste ma samú zanechal.

No jeho priateľstvo mám v dlani,

stále spomínam aké to bolo vlani.

Nech je kde koľvek  na zemi ochránim ho,

pretože je priateľ spravím všetko preňho.