Óda na smútok
ÓDA NA SMÚTOK
V srdci už večný smútok zaplnil,
jej túžbu zase sa usmiať splnil.
S ním ruža biela behala po lúkach,
svoje priateľstvo držal on v rukách.
Bolo to len priateľstvo čo chceli,
iba o ňom stále si milo vraveli.
Detský smiech toho si veľa užili,
a spolu toho veľa prežili
Ona si myslela, že ich priateľstvo vydrží,
on ju veľmi sklamal a pre to jej niečo dlží.
v srdci bolestivo láska zaniká.
Plač a slzy je to čo jej zostalo,
nejako rýchlo sa to zomlelo.
Vždy veselá teraz plače,
zo sĺz pečú slané koláče.
Smútok jej dušu zalial,
ako s ním ďalej utekal.
A teraz ruža biela,
už čierna umiera.
Naposledy sa však nechápavo pýta, prečo jej to urobil,
veď ona len priateľstvo chcela a on ju hrozne podrazil.
No ona už ani odpoveď nechce vedieť,
zbohom mu dáva, už ho nechce vidieť.
Pretože aj keď to len priateľstvo bolo,
ju to v jej duši a srdci veľmi zabolelo.
Nechcela nič len priateľa,
trochu sa však toho bála.
Teraz už vie, že jej nič do očí povedať nevedel,
v jej srdci už preto miesto nemá a pre ňu zhorel.
Priateľ už nie je- veľmi ju sklamal,
je to pravda, že si ju pevne omotal.
Krv sa jej z dlaní vylieva,
A naposledy mu zamáva...
