veci_od_veci

Mala som si vybrať básničku,

ale nenašla som žiadnu maličkú.

A keď je to tento rok posledný krát,

tak nech to naberie poriadny zvrat.

Preto som sa rozhodla,

pre tú, čo mi prvá napadla.

Nie je to však veľkolepé dielo,

no aj tak, ja to nevidím čiernobielo.

Nonsens- asi tak by to nazval básnik,

pretože jej idei nepochopí nik.

Nezmysel je ako slaný med,

vtipný smútok či rozliaty svet.

Ježko so strojčekom na zúbkoch,

smeje sa keď s muchou tancuje hroch.

Hermióna v metalovom oblečení,

v Oceáne jej čarovný život sa mení.

Niekto by povedal, že už je koniec,

no túto báseň nekončí zvonec.

Nonsens v mojej mysli stále pracuje,

preto sa vrátim k tomu čo to je.

Je to ľubozvučná reč slovenská,

panovníčka silná a hrdinská.

Je to výplod mojej fantázie,

taký Marťan čo vo mne žije.

Je to smútok, ktorý sa smeje,

studený chlad, ktorý zahreje.

Je to úsmev ruže v mojej duši,

ako tak vidím už nikto nič netuší.

Na záver len jedno veľké ďakujem,

a dúfam, že vašu kritiku prežijem.

S touto básničkou som vyhrala 3.miesto